V treťom štvrťroku tohto roku oživenie americkej ekonomiky znateľne spomalilo, niekoho to viedlo k úvahám o recesii, iní ale čakajú opätovný nárast rýchlosti. Dnes sa spolu pozrieme na detailné projekcie na budúci a budúci rok od Danske, porovnáme ich s pár alternatívami a nakoniec ich vztiahneme k tomu, čo trh čaká ohľadom ziskovosti obchodovaných firiem.
1 . Americká ekonomika 2022 a 2023 – hladké pristátie: Nasledujúca tabuľka ukazuje predikcie Danske Bank týkajúce sa vývoja v americkej ekonomike v budúcom roku a roku 2023. Základné čísla sú nasledujúce: Tento rok by podľa nich mala rásť o 5,4 %, potom o 3,5 % a následne o 2,2 %. Inflácia klesne z tohtoročných 4,6 % na 4,1 % a následne na 2,2 %. Sadzby Fedu na konci budúceho roka dosiahnu 0,75 % a rok potom 1,75 %. S predpokladom rastu o 0,25 percentuálneho bodu by to teda znamenalo dvojaký „hike“ v budúcom roku (prvý vraj v septembri) a štvoro zvyšovanie v roku 2023.
BofA nedávno prišla s grafom, ktorý zhŕňal konsenzus očakávania týkajúce sa amerického rastu a podľa neho by tento rok mal dosiahnuť 5,7 % a budúci rok 4 %. Danske je teda v porovnaní s týmto konsenzom o niečo umiernenejší, ale keďže konsenzuálne čísla mieria už nejaký čas dole, možno sa už dotiahli bližšie k tomu, o čom hovorí DB. Tá potom podľa môjho čítania v princípe počíta s tým, že v roku 2023 bude dosiahnutá nejaká minimálna udržateľná miera nezamestnanosti (3,6 %) a rast sa dostane zhruba na potenciál (oných 2,2 % ročne).
Na dopytovej strane ekonomiky to bude do značnej miery dané ochladením ako spotreby domácností, tak investícií (v porovnaní s rokom tohtoročným a do určitej miery aj budúcim). Predikovaný vývoj inflácie a sadzieb potom naznačujú, že DB nepočíta s dlhodobými tlakmi vo výrobných vertikálach av princípe by som vykreslený scenár vnímal ako také hladké pristátie americkej ekonomiky na svoj potenciál. S tým, že inflácia sa bude držať niečo nad cieľom, ale to by bolo v súlade s posunom v stratégii Fedu, ktorý teraz vníma inflačný cieľ časovo symetricky.
2 . Znateľná reakcilerácia: Pohľad DB je podľa mňa tiež akýmsi stredom, medzi zástupcov odviazanejšieho pohľadu na ďalší vývoj môžeme zaradiť Morgan Stanely, o ktorého číslach som tu hovoril nedávno., Ako si môžeme pripomenúť nasledujúcim grafom, jeho ekonómovia čakajú opätovnú akceleráciu a to nie malú. Zatiaľ čo DB predikuje ku koncu budúceho roka tempo rastu vo výške 2,2 – 2 %, u Morganov hovorí o 6,3 – 5,6 %, teda o viac ako dvojnásobku, ktorý by bol veľmi pravdepodobne znateľne nad trendom.
3 . Ako sa to rýmuje so ziskami: Podľa BofA klesli v roku 2020 zisky obchodovaných firiem o 20 %. Tento rok by mali vzrásť takmer o 50 %. Takže by mali byť asi o 20% na východiskovej úrovni. Budúci rok by potom podľa konsenzu mali rásť asi o 7,4 %.
Aj keby sme predpokladali, že DB je vo svojich odhadoch rastu HDP v roku 2023 trochu pesimistická, tak zisky podľa súčasného konsenzu porastú znateľne viac ako dvojnásobným tempom. Čo by išlo iba, ak by sa výrazne zvýšil ich podiel na celkových príjmoch (ktorý je už dosť vysoko a sme v prostredí rastúcich mzdových tlakov). Ak by sa nezvýšil, potom by sa ziskové očakávania rýmovali oveľa viac s tým, o čom hovorí MS a jemu podobní. A to nehovorím o očakávaniach dlhodobých, ktoré sumarizuje nasledujúci graf (pozri aj „Ziskovosť obchodovaných firiem – prídu ešte väčšie extrémy, alebo obrat a doba zamestnanecká?“ a „Recesia či ďalší boom americkej ekonomiky? A čím sú napumpované americké akcie?“):
